Aj keď písanie diktátov nepatrí medzi obľúbené aktivity mnohých žiakov, ich písanie v škole je nevyhnutné. Sú súčasťou vyučovania už od prvého ročníka v škole a žiakov sprevádzajú až do ukončenia základnej školy. Na kontrolu a hodnotenie žiakov zo slovenského jazyka a literatúry sa využívajú konkrétne a objektívne postupy kontroly a hodnotenia.
Diktáty a pravopisné cvičenia sú veľmi dôležité. Pri ich písaní je nesmierne podstatné, aby sa žiaci sústredili na každý detail. S pribúdajúcim učivom totiž stúpa aj množstvo nielen samotného obsahu, ale aj obtiažnosti.
Krátke diktáty pre 6. ročník
Diktáty sú jednou z foriem, ako u žiakov preveriť úroveň prebraného učiva, ako aj pochopenie gramatiky, ktorú sa práve v danom ročníku učia.
Výsledky diktátov sú informáciou nielen pre učiteľov a žiakov, ale aj pre ich rodičov.
- Takýmto spôsobom sa dá veľmi rýchlo zistiť, s akým učivom majú žiaci problém, a na čo všetko by sa mali zamerať pri domácej príprave do školy.
- Dôsledná kontrola diktátov je preto veľmi dôležitá.
Diktáty pre 6. ročník nájdete v nasledujúcich riadkoch - precvičiť si môžete nielen opakovanie učiva, ale aj precvičenie gramatiky.
Kontrolné diktáty - hodnotenie
Pri písaní diktátov je dôležitý každý detail, pretože sa vyhodnocuje aj tá najmenšia chybička, a to podľa nasledovnej stupnice:
- 0 – 1 chyba = 1
- 2 – 3 chyby = 2
- 4 – 7 chýb = 3
- 8 – 10 chýb = 4
- 11 a viac chýb = 5
Rovnaké chyby v tom istom slove sa pokladajú za jednu chybu, napríklad ríchly chlapec mal ríchly krok – (1 chyba).
Diktáty a cvičenia - slovenský jazyk pre 6. ročník základnej školy
Kontrolný diktát sa píše po prebraní a zopakovaní sledovaného gramatického javu. Nácvičné diktáty sa píšu podľa potreby. Nemusí ísť o súvislé texty. Môžu to byť slová, slovné spojenia, samostatné vety.
Kontrolné diktáty sa píšu po prebratí daného učiva a zopakovaní sledovaného gramatického javu. Môže ísť o súvislý text alebo o samostatné vety. Ak sa rovnaká chyba v tom istom tvare slova vyskytuje viackrát, považuje sa za jednu chybu. Všetky chyby majú rovnakú hodnotu. Za chybu sa pokladajú aj nečitateľné tvary písma alebo nečitateľné slovo.
Neprehliadnite: Diktáty pre 4. ročník: Zvládnite všetky gramatické nástrahy!
Zdroj: Depositphotos
Cvičné diktáty pre 6. ročník základnej školy
Diktát na opakovanie učiva - 5. ročník
Slniečko dnes pekne svieti. Teplý vetrík pofukuje a strapatí mu jeho kučeravé vlasy. Zakryl si oči rukami, aby ho slnko tak neoslepovalo. Do lesa už bolo blízko. Tu ho obklopí tajomné šero a oddýchne si od horúčavy. Jeho psík zrazu čosi zavetril. Obaja zastali a vyčkávali. Na neďalekej lúčke sa objavil srnec. Nechcel ho vyrušiť. Pomalým krokom obišiel čistinku. Prišiel k húštine, odkiaľ sa ozývalo tisíce vtáčích hrdielok. Touto vtáčou piesňou nás les prosí, aby sme chránili prírodu. Ticho sme sa vrátili späť.
Podstatné a prídavné mená
Najmladším žiakom v našej triede je Michal. Desať rokov bude mať až v júli. Najstaršia je Zuzka, ktorá čoskoro oslávi už jedenásť rokov. Narodila sa v októbri a kvôli tomu šla do školy, keď už mala skoro sedem rokov. V škole oslavujeme každý mesiac niekoho narodeniny. Oslávenec nám donesie chutnú sladkosť a my mu potom zaspievame. Blízkych kamarátov pozvem aj na rodinnú oslavu. Mama mi upečie tortu a pripravíme spolu pár chlebíčkov.
Chémia je najťažší predmet. Učím sa ju najdlhšie, ale stále v tom nie som dobrá. Mama mi zaplatila hodiny doučovania. Dochádzať budem na Horskú ulicu, kde ma už bude čakať jej kamarátka. Teta Ľubica je v chémii výborná. Ako študentka vyhrala niekoľko okresných olympiád. No matematika bola nakoniec silnejšia. Vysokú školu študovala v Bratislave a teraz pracuje ako finančná manažérka v zahraničnej firme.
Prídavné mená
Pri tetinom dome pobehovala fenka so svojimi malými šteniatkami. Malí psíci sú veľmi hraví. Ružový záhon oživoval včelí bzukot. Vtáčí spev sa vznášal nad mohutným údolím. Slovenský vidiek bol typický rozsiahlymi poliami, drevenými domami a domácimi zvieratami. Dedinskí ľudia boli veľmi pracovití. V stredovekých dobách bol život obyčajných ľudí veľmi ťažký. Zemanovi poddaní boli nútení pracovať na panských poliach. Zákon nebol spravodlivý. Historický záznam je plný mnohých dôveryhodných dôkazov. Terajší život je úplne inakší, s tým predošlým neporovnateľný.
Zvieracie prídavné mená
Les je najlepšie prostredie, kde človek trávi voľné chvíle. Šum lístia a vtáčí spev nemôže nahradiť žiadne video. Nezabudnuteľný je pohľad na dravce vznášajúce sa nad tatranskými štítmi. Na skalách možno pozorovať sokolie hniezda. Obdivuhodný je jastrabí strmhlavý útok na korisť. Veľa pozoruhodného nájdeme i na zemi. Ľahko sa dá vystopovať zajačí úkryt i líščia nora. Horšie je to vtedy, keď narazíme na medvedí brloh. Lepšie je vyhnúť sa aj roju lesných včiel s včeľou kráľovnou. Lúky sú posiate pestrofarebnými kvetmi a motýlími krídlami. Na takéto zážitky možno len ťažko zabudnúť.
Zámená
Čia je táto taška? Zase stojí v ceste a ja nemôžem prejsť ku tabuli. Dnes si preberieme dejiny nášho mesta. Kto mi vie povedať, koľké výročie oslavujeme tento rok? Juraj, ty si sa opäť ani nepozrel do poznámok. Dávid ti našepkáva, nemo na neho pozeráš a nevieš nič zopakovať. Takto sa ďaleko nedostaneš a skončíš pri upratovaní ulíc. Vy sa nesmejte, nie je to jednoduchá práca. Zajtra vám dám všetkým test.
Seba z ničoho neobviňuj. Snažila si sa upozorniť ju na to, ale vôbec nereagovala na tvoje rady. Ako sa to všetko stalo? Prebehla cez cestu a vôbec sa nepozrela za seba. Auto zabrzdilo len ťažko, potom vrazilo do nej. Našťastie si veľmi neublížila, za čo môže ďakovať pozornému vodičovi. Včas šliapol na brzdu a zachránil ju pred katastrofou. Pri prechode cez cestu musíte byť vždy pozorní, nikto nie je neohroziteľný.
Ktosi sa rozpráva s vaším otcom. Vašim dievčatám nikto nevyhovie. Cítil som od nich akýsi nezáujem. S týmito výčitkami na mňa nechoď. Ktorí chlapci sú ochotní mi pomôcť? Ktorý spolužiak bol u tvojich rodičov? Títo súťažiaci podali taký istý výkon, no výsledok bol inakší. Ľudia, ktorí sa sami snažia, dôjdu k iným cieľom. My nie sme iní ako vy. Zdravotné sestry ostali s pacientmi samy. Ony boli veľmi láskavé a ich starostlivosť odborná. Sami lekári im dôverovali. Ten deň bol samý úraz. Deti nevedeli, čo s tým, neporadili si samy.
Akísi neznámi chlapci pristúpili k našim dverám. Nikto ich nepoznal. Oni sa neskôr sami predstavili. Boli to takí istí šarvanci ako aj my. Ani dievčatá sa ich nebáli. Ony sú tiež smelé. Keď treba, ubránia sa samy. Hrali sme sa aj s naším malým bratom. Povedz mi o vašich zvykoch. Ktorýsi z nás zakričal na ich psa. Ten pes bol taký istý ako pes našich starých rodičov, akurát chvost mal inakší. Obloha bola samý oblak. Vietor bol akýsi studený. Všetci sme sa pobrali domov aj s našimi hračkami.
Odporúčame aj: Diktáty pre 5. ročník - Zlepšite si gramatiku a slovnú zásobu!
Zdroj: Depositphotos
Číslovky
Šiestu B navštevuje devätnásť žiakov. Môj starší brat má pätnásť rokov a sestra šestnásť. Tri dievčatá a štyria chlapci dostali z písomky jednotky. K narodeninám som dostal dvadsať eur. Stará mama má päťdesiat rokov a starý otec šesťdesiat rokov. Spolu majú päť vnukov.
Slovesá
Janko sa vrátil domov zo školy. Na stole našiel na pokrčenom papieri matkinou rukou napísaný odkaz. Večer oslavujeme otcove narodeniny. Mali by sme niečo pripraviť. Umy riad a pozametaj kuchyňu! Povysávaj celý byt! V obývačke utri aj prach a veľký stôl prikry novým bielym obrusom! Keď poupratuješ, nezabudni ísť na nákupy. Vtedy mu zišlo na um, že pre otca nemá darček. Čím ho prekvapí? Kúpil by mu nové auto, ale nemá naň dosť peňazí. V meste zašiel do kníhkupectva. Vybral mu knihu Nemeckí filozofi, pretože vedel, že otec sa zaoberá filozofiou.
Príslovky
Skoro ráno sme začuli od susedov divný zvuk. Omylom otvorili dvere a neodblokovali alarm. Suseda bola už celkom vzadu na dvore, tak musela rýchlo utekať späť ku vchodu. Všetci sme potichu šomrali. Mali sme už po spánku a do raňajok bol ešte dlhý čas. Sadli sme si na terasu a veselo sa bavili. V tom prišla pani Krivá a spokojne nám ukázala sladké prekvapenie. Na ospravedlnenie nám kúpila chutnú bábovku.
Liliana sa ešte naoko hnevala. Včera som jej zabudla napísať a nedohodli sme sa, kedy sa dnes stretneme. Potom však prišiel môj pád a ona sa zrazu nahlas zasmiala. Všetko mi odpustila a boli sme opäť najlepšie kamarátky. Len nedávno sme hovorili o novom múzeu v meste. Bolo blízko nás, tak sme sa tam zašli pozrieť. Ticho sme vošli dnu a pozorovali zaujímavú výstavu. Poobede sme zašli do cukrárne a dali si tam veľkú zmrzlinu.
Mesiac svietil zvysoka. Dievča si zhlboka vzdychlo a pobralo sa späť. Všade bolo veľa vody, nedalo sa prejsť. Podchvíľou sa obzrela, lebo mesiac zašiel za oblak. Cestu poznala naspamäť. V diaľke už videla svetlá prvých domov. Predstavila si príjemne vyhriatu izbu a teplý čaj. Pri tejto predstave sa usmiala a pridala do kroku. Zrazu ju čosi potiahlo za sukňu a zakvačilo sa jej do nohy. Bolestivo zjojkla. To omylom stúpla do tŕnia. Opatrne sa vyslobodila a náhlivo sa vrátila na chodníček. Ešte jedna zákruta a zbadá dozelena sfarbený plot a je doma. Pomaly sa vkradne dnu a hádam nikto nezbadá, že bola preč.
Tvorenie slov
Vedci aj vedkyne uskutočnili rozsiahly výskum v oblasti elektromobilov. Prišli k cenným výsledkom. Prinesie to význam pre celú zemeguľu. Školopovinné deti pripravili výstavu na tému výroba elektrospotrebičov. Bol to naozaj výnimočný výber školských výtvorov. Teória sa nedá oddeliť od praktických činností. Vodoinštalatér doniesol potrebné náradie, aby mohol opraviť vodovodný kohútik a nainštalovať pripojenie na vodovodné potrubie. Výlet na východnom Slovensku sa veľmi vydaril. Počasie bolo vynikajúce. Videli sme mnohé krásy, ktoré sú výtvormi prírody, ale aj výsledkami dlhoročnej ľudskej námahy. Na modrej oblohe sa vynímali snehobiele mráčiky.
Ohybné slovné druhy
Čierna mačka prebehla cez cestu a skryla sa v susedovej záhrade. Dedko zrazu zastal a na tvári som mu zazrel paniku. Rýchlo sa začal točiť okolo svojej osi, zatiaľ čo som sa ja smial. Až potom mi vysvetlil to tajomstvo. Podľa povery prináša táto situácia smolu. Ak sa jej chcete zbaviť, mali by ste sa na jednom mieste trikrát otočiť. Na jeho radu si spomeniem vždy, keď uvidím čiernu mačku na ulici. Neverím poverám, ale odvtedy som opatrnejší.
Naši rodičia budú kupovať nový dom. Starý byt je podľa nich malý a ja s bratom potrebujeme viac súkromia. Doteraz sme bývali v Banskej Bystrici, ale možno sa budeme sťahovať na iné miesto. Neprekáža mi to, lebo mi rodičia sľúbili jednu veľkú odmenu. Po presťahovaní môžem mať vysnívaného psíka. S kamarátkami sme sa dohodli, že ma prídu navštíviť. Už sa na to teším. Pozrieme si nejaký film a budeme sa hrať v záhrade.
Vybrané slová
Bystrá myš sedela pri miske mlieka. Z dvora doznieval dupot kopýt. Gazda odišiel do mesta a mačka zase spí. Vtedy si zvykne pochutnať a ukradne pár hltov z jej prídelu. Jazyk pomaly ponorí do mlieka, aby sa mohla dosýta napiť. Bývalý domov mala v sýpke. Odtiaľ sa presťahovala bližšie k farme. Z kuchyne sa ozýva podozrivý zvuk. Niekto vošiel a ona šmykom uteká do svojej skrýše.
Typický slovenský syr je bryndza. My ju robievame na viacero spôsobov. Najviac mi chutí s haluškami a slaninkou. Sestra sa rada zahryzne do chlebíka s nátierkou. Nemýlim sa, ak poviem, že by ňou nepohrdol ani otec. Mama v miske zmieša lyžicou všetky potraviny a už máme chutnú večeru. Neuplynie ani pätnásť minút a všetko máme zjedené. Potom sa vyberieme na prechádzku k Toryse. Je pekný deň, tak ho zbytočne nepremrháme doma.
Zaujme vás: Diktáty pre 3. ročník: Vybrané slová a slovné druhy - trúfnete si?
Zdroj: Depositphotos
Hravé diktáty pre 6. ročník základnej školy
Ulička Na plechárni, to je báseň a smrad, škripot a lomoz, zvláštny svit, nálada a zvyk, nostalgia a sen. Ulička Na plechárni, to sú končiny bez ladu a skladu, plech a železo, hrdza a dodrúzgané drevo, oškúlené chodníky a zaburinené priestranstvá, kopy haraburdia, sardinkárne z vlnitého plechu, pajzle, reštaurácie a bordely, malé natrieskané krámiky, laboratóriá a nocľahárne.
Tam, kde Malé Karpaty zbiehajú až k Dunaju, vytvorila príroda kus krásneho kraja žičlivého človeku. Z pradávnych rovín zdvihla k nebu horský val, chrániaci krajinu pred studenými severnými vetrami, horské doliny otvorila k teplému juhu, svahy lesnatých kopcov obrátila k slnku, aby ich mohlo od skorej jari do neskorej jesene znamenite prehrievať. Preto sa na nich darilo nielen viniču a broskyniam, ale aj mandliam a jedlým gaštanom, ktoré majú domov v stredomorskej oblasti. Na nivách pod Karpatmi sa zasa navrstvila černozem štedro odmeňujúca námahu človeka. A ešte rieka! Ten valný Dunaj, tá mohutná vodná tepna - čo všetko núkal? Rybnaté koryto s vyzami, čo vážievali po tisíc kíl, záľahu zubáčov, dunajských kaprov, šťúk, jeseterov.
Z desiateho poschodia vidieť aj kraj pod nohami, okolo nás, celú tú prekrásnu Zvolenskú kotlinu, ktorá je ešte kúsok od Banskej Bystrice úzka, len ako rezanec, ale krásne sa roztvára pri Hronseku, tam, kde stojí ten priam zázračný evanjelický drevený kostolík s akustikou mäkkou ako zvuk violončela, čo vydržal pol tisícročia a pritom ho museli postaviť bez jediného klinca, lebo tak si to vrchnosť iného vyznania želala, a to ešte bola veľkorysá, že chrám dovolila stavať. Tu kdesi na brehu Hrona písal mocný vladár ešte mocnejšieho Ríma Marcus Aurelius svoje Hovory k sebe, tu sa zamýšľal aj nad otázkami, ktoré dnes v súhrne nazývame ekológia.
Hvezdárka ho zaviedla celkom hore, do kupoly hvezdárne, kde sa všetko krútilo: nielen dlážka, nielen mostíky na nej a obrovské ďalekohľady, ale aj okrúhla veľká strecha nad všetkým. Div divúci, ako sa tá strecha otvára - zatvára. Možno ju otvoriť len na celkom uzučkú škáročku, práve toľko, aby cez tú škáročku vyšla hlaveň ďalekohľadu, možno ju však otvoriť aj viac, takže vidieť oblohu nad sebou, a možno ju aj úplne otvoriť, potom už vôbec niet strechy nad oblohou, len samá obloha. Teraz však otvorila pani hvezdárka strechu len toľko, aby sa cez otvor spratala hlaveň ďalekohľadu.
Hniezdo začína byť preplnené, telíčka mláďat sa tlačia ako zápasníci, presúvajú sa z rohu do rohu, no možno sa len mrvia a každé z nich má svoje stále miesto, aby mamka s tatkom mohli určiť a dodržiavať poradie kŕmenia. Znovu a znovu prilietajú s uloveným hmyzom, pričom jeden vždy stráži na moruši, odkiaľ vysiela signály. Vtáčatá rastú tak rýchlo, že okrem stravy musí na ne vplývať aj nejaký rastový hormón, zväčšujú sa ako v zrýchlenom filme. V tejto chvíli celá vtáčia rodina pracuje len na tom, aby narástli do vzletovej veľkosti, čo bude už onedlho.
Mŕtve jazero je už ďaleko za nami, ale ešte stále cítime v nose kyslý smrad a na jazyku pachuť. Rieka sa vyslobodila z betónového koryta, ani by som to nebol zbadal, ale sama sa ozvala: z nehlučného koryta vbehla do meandrov, zákrut medzi stromami, ponúkla nám chodník, ktorý nás vedie chladivým tieňom. Docvrlikania a vrzgotu svrčkov sa votrel cudzí zvuk - plechové tóny. Škrek tranzistorákov. Nevdojak som spomalil pri pohľade na lúku, podobajúcu sa rušnému parkovisku. Sála z nej teplo ako z plechovej panvice. Lebo toho plechu je na nej naozaj priveľa. Dedo sa náhlil k autám, hoci som si myslel, že sa tomuto miestu vyhneme, že lúkou len prebehneme. Nie je to však kempingový tábor, hoci sa okolo áut mocú ľudia v plavkách.
Jar bola v plnom prúde. Voňala čerstvou zemou a zelenou trávou. Zem bola vlhká a ešte pomerne chladná. Jar mala svoju silu. Obrovskú silu nového života. Dokázala prinútiť semená, aby dali život novému steblu, primäť listy, aby sa zazelenali, kvety, aby sa rozvinuli. Bola nenápadná a nevtieravá, ale húževnatá a vytrvalá.
Chvíľu hľadala správny kľúč a vsunula ho do zámky. Mocovala sa s ním, až zámka unavene zavzdychala a západka tichučko cvakla. Keď zbadala poklad vo vnútri, nadšene zvýskla. Bolo tam všetko, čo potrebovala. Pod drevenými vešiakmi na stenách boli ledabolo pohádzané motyky, vidly, rýľ, niekoľko druhov hrablí, rotačný kyprič i strunová kosačka. V regáloch boli pohádzané záhradnícke nožnice, pílky, nože na burinu a uzavreté sklenené poháre s obsahom semien rozličných veľkostí, farieb a tvarov.
Tvoji dávni predkovia si Slovensko postupne osvojovali predovšetkým ostrím sekery, pluhu a umu. Prácu ich rúk, ako sa usilovali drsnú krajinu premeniť podľa obrazu svojho srdca, často ničili živly a vojny. No tvoji predkovia vedeli prekonať každé zlo a zachovať kvet nádeje pre potomstvo. Ty si dedičom ich utrpení aj radostí, ich pádov aj vzletov. Ty si koruna košatejúca vysoko nad hĺbkou ich koreňov. Od teba sa očakáva, že prinesieš nový krásny plod - pre seba, pre národ, pre svet.
Tak ako zvyšok mojej rodiny, ani ja som nemala nijakú predstavu o tom, koľko mám rokov, mohla som len hádať. Dieťa, ktoré sa narodí v mojej krajine, má len malú záruku, že bude ešte o rok žiť, takže pojem zaznamenávania narodenín si nezachoval ten istý význam. Keď som bola dieťaťom, žili sme bez umelých pojmov o čase, bez hodín a kalendárov. Namiesto toho riadili sme sa podľa ročných období a slnka, plánovali sme naše sťahovanie podľa potreby dažďa a náš deň podľa dĺžky denného svetla.
Kopce, husto porastené listnáčmi, si ustlali na poduškách lúk vyšívaných kvetenou, hýriacou paletou farieb. Pokojne si odpočívali v tôni mrakov, vydychujúc opojný vzduch. Na mokrú smohlu, zelené stoklasy, žlté púpavy, fialkasté zvončeky a žiarivé iskerníky si sadali tíško bzučiace včely a nečujne poletujúce babôčky, okáne, jasone, zelenáčiky. Tento kraj je na motýle veľmi bohatý, dokonca niektoré južanské druhy práve v týchto miestach majú svoju severnú hranicu. Koncom leta zakvitli po svahu roztrúsené kríčky - šípky, hloh a trnky, vtedy príroda vystrojila hradný vŕšok ako na sobáš. Utkala mu závoj zo snehobielych kvietkov. Hudbu nachystali penice, strakoše aj vtáky prilietajúce z lesa za potravou. A nad nimi trilkoval škovránok.
Na poli za mestom zožltlo obilie a na neďalekej lúke vedľa oploteného areálu autoservisu a vrakoviska už dobré tri týždne kvitli lúčne kvety všetkých možných farieb. Bolo to nečakané spojenie nespojiteľného. Hrdzavé vraky s rozbitými sklami, bez kolies, hromady pneumatík, ošarpané dielne so strechami z vlnitého plechu a múrmi s miestami obitou, inak zaolejovanou omietkou. Oproti nim vlniace sa lány obilia, poletujúce motýle, bzučiaci hmyz a rozkvitnutá lúka s trsmi trávy vyššej než klasy.
Pri rieke je iný svet, tu zanikajú zvuky z dediny, hukot áut z hlavnej cesty a počuť ďatľa, ktorý má namiesto hlavy zbíjačku. Tlčie v rýchlom rytme do kmeňov starých stromov, zaťato a naliehavo. Že ho hlava nebolí, čuduje sa dedo. Páči sa mu ďatľova urputnosť. Vždy, keď sme sem chodievali, nakazil ma akýmsi očarením. Myslel som si, že všetko vie, ale on naopak, vypytoval sa ma, či som videl, ako vlastne ušuľká lastovička zo slín a blata guľôčky, z ktorých zliepa hniezdo pod strechou mlyna, ukazoval mi spievajúce hniezda vysoko v korunách. Vždy sa mi zakrútila hlava, keď som sa na ne dlhšie pozeral, zdalo sa mi, že sedím v hniezde pod plávajúcimi oblakmi a už-už vzlietnem.
Nastúpil do trolejbusu. Sklo na okne bolo zahmlené, miestami až zarosené, vlhkosť sa spájala do kvapiek, čo sa kĺzali k spodnému okraju. Zo šera sa vynárali svetlá: pouličné lampy, výklady obchodov, pútač benzínovej pumpy, prepínanie semaforov, miznúci jas súmraku. Voda na okne ich rozpíjala do prskaviek, rýchlosť trolejbusu im dávala nohy, zákruty ich miešali ako cesto tmy so svätojánskymi muškami: balet bez hudby. Potom prerazilo výstražné blikanie policajného auta - biela, modrá, červená - búračka dvoch áut, asi šmyk na mokrej ceste, pokrivené kapoty.
Nad sútokom Dunaja a Moravy sa týči strmé vápencové bralo so zrúcaninami vari najstaršieho hradu, kamenného pamätníka Veľkej Moravy. Z devínskeho brala vidieť doďaleka - na lužné lesy, na roviny Moravského poľa, na podunajské nivy. Juhozápadným smerom sa otvára rovina, ktorá jedným svojím výbežkom siaha za Malé Karpaty a vytvára tam pokojný kraj piesčin a borovíc - Záhorie. Vetry sem v dávnych dobách prinášali piesok zo štvrtohorných naplavenín riek Moravy a Dyje a vytvárali tu zvlnené príkrovy, presypové valy: Kobyliarka, Košariská, Orlove vŕšky. Dovedna skoro šesťsto štvorcových kilometrov rovinatého územia, ktorému najmä vysoké borovice vytrvalo bránia, aby sa zmenilo na piesočnú púšť.
Devínske bralo bolo osídlené takmer nepretržite od mladšej doby kamennej. Pred príchodom Germánov tu Kelti vybudovali mohutné hradisko. Rimania obsadili prvýkrát hradný kopec na prelome letopočtov, pravdepodobne v súvislosti s trestnou výpravou proti germánskemu kráľovi Marobudovi, sídliacemu v dnešných Čechách. Výpravu v roku šesť nášho letopočtu viedol neskorší cisár Tiberius. Na hrade boli odkryté kamenné základy rímskej strážnej veže a vojenských drevených barakov. Význam Devína vzrástol po trvalom obsadení stredného toku Dunaja rímskymi légiami a po vybudovaní panónskej metropoly v Carnunte.
Povodeň sa zrodila, povodeň je harmonická, Egypt opäť ožíva. Egypt prvých faraónov v ničom nepripomína Egypt, aký poznáme dnes. Pôda nebola taká vyprahnutá, bola oveľa zelenšia. Brehy Nílu pokrývala vegetácia. A papyrusy vytvárali doslova husté lesy. Vo vodách strašili hrochy a krokodíly, v neskorších dobách sa bojazlivo stiahli ďaleko do južných krajín. Iba malé územie krajiny pokrývajúce zhruba 25 000 km2, teda iba trocha väčšie, než aké má Belgicko, tvorili obidve krajiny, ktoré nazývame Dolný Egypt, alebo delta Nílu a Horný Egypt alebo údolie Nílu. A práve toto nevšedné územie, tento privilegovaný bod sveta, kde v jedno splývajú bohovia, slnko a Níl, si zvolili výnimoční ľudia, ktorých pôvod ostáva utajený, a na ňom vybudovali nesmrteľnú civilizáciu.
Tam vnútri, za železnou alebo hlinenou stenou, bol uväznený oheň. Ale uväznený nie je ten správny výraz. V kachliach bol oheň možno skrotený. Ale ani to nie. Skôr bol v službe. No ani to nevystihuje, čo sa odohrávalo v rozpálenej peci. Ja som cez otvorené dvierka pece videl zvera. Žiarivého, mocného, dravého zvera, ktorý striedal podoby, veľkosti a farby. V škále medzi ohnivoryšavou s belasými pierkami, červenou s korunkou, žiarivo bielou a pálivou oranžovou. V našej peci žil ohnivý tvor s ostrými zubiskami, niečo medzi líškou a čínskym drakom. Poctivo sme ho kŕmili voňavým drevom a výživným uhlím, ktoré sme nosili z tajomnej, tmavej studenej pivnice. Ohnivému zverovi v peci istotne nebolo zle. Vydával tam spokojné zvuky, hučal, prskal, mľaskal. A z vďaky nám dával teplo.
Okolo fontány sa preháňali bicyklisti. Široká asfaltka vyvolávala predstavu o jazde na klopenej dráhe. Na obrubníku sedelo obecenstvo a dívalo sa na kolesové rozcvičky. Po najväčšom okruhu balansovali niekoľkí začiatočníci. Bohuš sa skláňal nad svojimi baraními rohmi a skúsene našľapoval do pedálov. Vozil sa, nepretekal. To nevie ten, kto pozerá z okolitých domov. Dvojnásobný víťaz okresných majstrovstiev nebude predsa zhadzovať svoje pretekárske šance medzi malými deťmi.
Blízko veľkého mesta bol odjakživa les. Rástli v ňom krásne stromy, ktorým sa na jar zazelenalo lístie a na jeseň sa sfarbilo do žlta, červena, oranžova a aj do hneda. Potom listy opadali a v lese zostalo odrazu pusto. Len kde-tu sa usmievali ihličnaté stromy, ktoré si svoje ihličie strážili a nikdy mu nedovolili spadnúť na zem. Aj keď les vyzeral celkom obyčajne, v skutočnosti to vôbec nebol obyčajný les. Žili v ňom totiž dobrí škriatkovia, ktorí mali hlboko v lese postavený domček s vysokou vežou. V jeho samom strede sa nachádzala slávnostná sieň. Najväčším pokladom, ktorý sieň ukrývala, bola guľa. Priesvitná, krištáľová, lesknúca sa mnohorakými farbami.
Všetko, čo existuje vo vesmíre, od zrnka prachu až po hviezdne veľobry, tvorí hmota. Najbežnejšie formy hmoty sú zložené z malých častíc, atómov. Na Zemi sa hmota vyskytuje v plynnom, kvapalnom alebo pevnom skupenstve. Plyny ľahko menia svoj objem i tvar. Častice plynu sú ďaleko od seba a môžu sa voľne pohybovať, pretože väzby medzi nimi sú slabé. Plyn sa rozpína a rýchlo vyplní celý dostupný objem. Kvapaliny ľahko menia tvar, nadobúdajú tvar nádoby. Nie však objem. Ich častice sú navzájom viazané slabšie ako častice tuhých látok a sú pohyblivejšie. Spolu s plynmi sa označujú ako tekutiny. Tuhé látky majú relatívne stály tvar i objem. Častice v tuhých látkach sú tesne pri sebe a navzájom sa viažu. Tieto väzby umožňujú vibrácie, bránia však voľnému pohybu častíc.
Už blčia ranné vtáčie reči. Vrabce sa mi smejú. Sýkorka čičitrňá. Potom sa s muchou v zobáku teší. Vylietnu z hniezda kominárky. Ďateľ zaklope na zoschnutý agát. Zjaví sa dudok. Vlha zajódluje a žlto sa stratí pod belasým nebom. Dávno som nevidel sojku s belasým zrkadielkom na krídle. Na povale sa rehocú plchy nad mojimi orechmi. Dávno som nevidel glezga. Vlastne len jedného v jeseni skoro o takomto čase. V strapčekoch hrozna sa skryli pánbožkove kravičky. Užovky sa mi tlačili nieže do záhrady, ale priamo do kuchyne a nechceli sa dať vyhnať metlou.
Na rozhraní ovocných záhrad a šírych polí stále osamote chatrný domček z nepálených tehál. Uprostred trávnatej plochy, práve oproti domovým dverám, rástli vedľa seba dve staré hrušky a kúsok od nich ešte starší, široko rozkonárený orech. V tôni, pod zelenou klenbou orecha, belela sa betónová obruč studne. Medzierkou medzi dvoma ovocnými záhradami kráčal plavovlasý chlapec. Pohvizdoval si, obzeral si koruny okolitých marhuľových stromov, bohato obsypaných plodmi. Marhule sa žltli medzi lístím, dozrievali, blížil sa čas oberačiek.
Boli sme na končiari vrchu. Pchali sme sa pomedzi husté svrčiny. Suché konáre nám driapali šaty a zanechávali stopy na tvári. Prešli sme vysokými bralami. Pustili sme sa hore skalami. zablatili sme si ruky, lakte i nohy. Nakoniec sme sa vymordovali z lesov. Prešli sme celé more kosodreviny. Popoludní sme ustatí stáli na najvyššom bode vrchu. Výhľad z neho bol nádherný.
Deduško namaľoval čarovnými farbami kŕdeľ bielučkých husí. Len čo dokončil poslednú, husi zagagotali a zatrepotali krídlami. Vzlietli do výšky a stratili sa v diaľke. Potom sa mu zachcelo plaviť po šírom mori. Namaľoval čarovnými farbami biely parník a želanie sa mu splnilo. Ak by bol nakreslil vesmírnu loď, celkom iste by bol na nej vyletel ku hviezdam. Čarovné farby vedeli oživiť aj celkom obyčajné veci.
Letné páľavy boli na nevydržanie. Deň čo deň údolie neľútostne spaľovalo slnko, vyciciavalo vlahu z pôdy, vysúšalo trávu a nútilo všetko živé vyhľadávať čo najväčší tieň v hustom šalviovom poraste na stráňach. Kone a dobytok v ňom polihovali od skorého rána a nevedeli sa dočkať tmy, aby mohli vyliezť a napásť sa. Psy na ranči ležali rozvalené na zemi, z papúľ im viseli chvejúce sa jazyky, z ktorých kvapkali sliny, a ich hrudníky pumpovali vzduch ani mechy. Ba uprostred dňa nebolo počuť ani dotieravý bzukot hmyzu. napoludnie sa vzduchom niesli takmer nečujné stony skál a zeme sužovaných nemilosrdne pražiacimi slnečnými lúčmi. Rieka sa scvrkla na biedny potôčik, ktorý sa s príchodom augusta úplne stratil.
Diktáty pre všetky ročníky základnej školy
Aktualizované na 17.04.2024
