Novorodenecká žltačka: Čo by ste mali určite vedieť?

Mnohé prvorodičky, ale aj ženy, ktoré už majú prvý, druhý, tretí a ďalšie pôrody za sebou, často v závere tehotenstva premýšľajú nielen o priebehu samotného pôrodu, ale natíska sa im aj otázka novoredeneckej žltačky dieťatka.

Nejedná z vás už totiž počula vetu od svojej mamy, babky či tety: „Radšej vydrž dlhšie v nemocnici, ako keby by si sa tam mala opäť s dieťatkom vrátiť.“ Viete však, čo je dôvodom novorodeneckej žltačky? Môže ohroziť život dieťatka?

Pozri aj: Tehotenstvo a pôrod podľa vedcov: Kedy je najlepší vek na dieťa?

Novorodenecká žltačka sa delí na dve formy:

• žltačka bez chorobného podkladu, tzv. fyziologická žltačka,
• žltačka, ktorá je následkom chorobných zmien, ohrozuje novorodenca. Uvedený typ sa nazýva patologická žltačka.

Fyziologická žltačka sa objavuje približne u 45 až 65 % zdravých donosených novorodencov a u 80 až 85 % predčasne narodených novorodencoch. Pri určitej skupine detí však môže neliečená žltačka predstavovať vážny zdravotný problém. Je preto úlohou lekárov identifikovať tzv. rizikových novorodencov.

Žltačka sa u dieťatka začína v tvári, prejavuje sa žltým sfarbením kože, slizníc a očných bielok, ktoré je viditeľné pri dennom svetle.

Dôvodom žltého sfarbenia je zvýšená koncentrácia žlčového farbiva, bilirubínu, v krvi dieťatka. Vysoká hodnota bilirubínu je považovaná za nebezpečnú pre nervový systém a mozgové bunky. Vo vážnych prípadoch môže spôsobiť nezvratné poškodenie určitých mozgových štruktúr.

Dieťatko má hneď po narodení v krvi vyšší počet červených krviniek než dospelí ľudia. Rozpadom červených krviniek vzniká následne žlčové farbivo bilirubín. Ak sa teda bilirubín uvoľňuje rýchlejšie a vo väčšom množstve, ako dokáže pečeň konkrétneho dieťatka spracovať, ukladá sa v koži, sliznici či očnom bielku. Následne spôsobuje žlté sfarbenie.

V normálnom prípade sa bilirubín stáva rozpustným vo vode pomocou rôznych chemických procesov v tele. Následne sa vylučuje z tela obličkami či črevným traktom v podobe moču a stolice.

Zhrnuté: dôvodom novorodeneckej žltačky je na jednej strane nezrelosť pečene i obličiek a na strane druhej kratšia životnosť červených krviniek.

Každý chorobný stav, ktorý vedie k zvýšenej tvorbe či zníženej eliminácii bilirubínu, je u novorodenca rizikový pre rozvoj závažnej formy žltačky. Lekári by teda mali na základe najčastejších príčiny hneď po pôrode identifikovať novorodencov, u ktorých hrozí riziko rozvoja závažnej žltačky.

Medzi najčastejšie rizikové príčiny podľa lekárky Miroslavy Palonder patrí:

• inkompatibilita krvných skupín medzi mamičkou a dieťaťom (v Rh alebo ABO systéme),
• pôrodné poranenia – kefalhematóm, zlomenina kľúčnej kosti, modriny...,
• predčasný pôrod,
• infekcie,
• znížená činnosť štítnej žľazy,
• vrodené chyby tráviaceho systému, oneskorený odchod smolky,
• geneticky viazané ochorenie, napríklad Crigler-Najjarov syndróm,
• enzýmové poruchy či vrodené defekty červených krviniek,
• žltačka z materského mlieka.

Dôležitou informáciou je, že každá žltačka, ktorá sa objaví v priebehu prvých 24 hodín života je závažná.

Neprehliadni: Čaká vás pôrod? Poznáte všetky možnosti, ako priviesť dieťa na svet?

Novorodenecká fyziologická žltačka sa teda neprejavuje hneď. Začína zvyčajne až v čase, kedy by už mala ísť mamička s dieťatkom domov – čiže na 3. až 4. deň.

Jedným z prejavov, okrem už uvedenej žltej kože a ďalších časti tela, je spavosť, čo následne môže spôsobiť, že dieťatko horšie pije.

Ďalším príznakom je hladina bilirubínu, ktorú je možné zmerať špeciálnym prístrojom dotykom na kožu. Presnejšie hodnoty hladiny určuje odber krvi a následne vyšetrenie bilirubínu v laboratóriu.

Ak chcete poznať presné hodnoty žlčového farbiva, ktoré určujú vysokú alebo nízku hodnotu, opýtajte sa na to lekárky či lekára, ktorý má na starosti vaše dieťatko. Na určenie konkrétnych hodnôt pre vaše dieťa slúžia totiž špeciálne tabuľky, v ktorých sa zohľadňuje týždeň donosenosti, pohlavie, pôrodná hmotnosť či to, koľko hodín už ubehlo od vášho pôrodu.

V tabuľke vám prinášame približné hodnoty so stupňami novorodeneckej žltačky:

Liečba fyziologickej žltačky novorodenca sa považuje za pomerne jednoduchý proces.

Hlavným cieľom liečby je časté dojčenie alebo podávanie náhradného mlieka v intervale približne každé 2 – 3 hodiny. Čím viac dieťatko papá, tým viac sa mu zrýchľuje metabolizmus. Následne dochádza k rýchlejšiemu vylučovaniu nahromadeného bilirubínu formou stolice sfarbenej do žlta. Avšak, kvôli žltačke môže byť bábätko viac ospalé, takže je potrebné obrniť sa trpezlivosťou.

Ak lekár či lekárka uznajú za potrebné, nariadia pre dieťa svetelnú terapiu. Bábätko na určitý čas umiestnia pod špeciálnu lampu s modrým svetlom. Dieťatko je vyzlečené a na očkách má ochranné okuliare. K starostlivosti počas fototerapie patrí aj monitorovanie teploty, bilancia tekutín či podávanie Pyridoxínu – vitamínu skupiny B. Výsledkom fototerapie je bilirubím, ktorý sa rozpúšťa vo vode a z tela sa dostáva von formou moču alebo stolice.

Pri poklese bilirubínu je dieťatko vystavované prirodzenému svetlu – nie však priamemu slnku. Mnohé mamičky využívajú slnko aj ako prevenciu pred vyššími hladinami žlčového farbiva a už na druhý deň po pôrode dávajú dieťatko na niekoľko minút na parapetnú dosku nemocničného okna, aby mu dopriali slnečné lúče, ktoré tiež urýchľujú vylučovanie bilirubínu. Niektorí vedci však helioterapiu neodporúčajú, pretože majú obavy či matka dokáže odhadnúť čas na slnku, aby nedošlo k prehriatiu alebo podchladeniu bábätka.

Napriek tomu, že sa so svojim dieťatkom tešíte domov, je dôležité, aby prvé dni po pôrode bol novorodenec pod dohľadom lekárov, aby mu v prípade komplikácií bola poskytnutá odborná starostlivosť.

Deti, ktoré mali vyššie hladiny bilirubínu, sú aj po príchode domov z pôrodnice ešte niekoľko dní žltkasté. Častým dojčením či papaním náhradného mlieka žlté sfarbenie ustúpi.

Avšak, v prípade akýkoľvek otázok v súvislosti so zdravotným stavom vášho novorodeniatka neváhajte kontaktovať svojho pediatra.

Bude ťa zaujímať: TOP mýty o tehotenstve – vieš, ako je to v skutočnosti?