Zoberte dieťa do čarovného sveta rozprávok, uľahčite mu tým učenie

Kde bolo, tam bolo... Za siedmimi horami, za siedmimi dolami... magický svet rozprávok, ktorý milujú nielen deti, ale aj dospelí.

Hoci sama rada čítate knihy každý deň, niekedy sa vám stane, že ste už taká unavená, že dieťa pošlete spať bez prečítanej rozprávky či krátkeho príbehu? Mne sa to, žiaľ, stáva, ale po prečítaní knihy Nájděte si svého marťana som zistila, že tým deti oberám o rozvoj mnohých zručností.

Deti sa totiž pri čítaní rozprávky mnohému naučia bez toho, aby si vôbec uvedomovali, že sa učia.

Rozprávky sú veľmi dôležitou súčasťou detstva a prispievajú podstatným spôsobom k zdravému psychickému vývoju dieťaťa. Český pedagóg, lektor a spisovateľ Marek Herman o nich tvrdí, že sú nenahraditeľné. Vysvetľuje aj dôvod.

• Prvý dôvod: Dieťa sa cez rozprávku dozvie: „Neboj sa, vydrž a zvládneš to."

Rozprávky totiž obsahujú skryté symboly, ktoré dieťa dokáže dešifrovať. Ide napríklad o často opakujúce sa motívy troch bratov, cesty hlavného hrdinu do sveta, blúdenie v lese, smrť matky na začiatku príbehu a jej nahradenie zlou macochou, zakázaná trinásta komnata, kúzelná babička, uväznená princezná, najmladšie dieťa v role hlúpeho a podceňovaného, ktorý všetkých prekvapí. Prostredníctvom týchto symbolov dieťa dostáva správu, že to čo teraz prežíva je normálne a prežívajú to aj ostatní.

Ďalším dôležitým posolstvom rozprávok je, že pomáhajú dieťaťu nájsť zmysel života.

Pozri aj: Poznáte všetky typy rodičovstva? Akým rodičom ste vy?

• Druhý dôvod: Deti majú dovolené báť sa.

Rozprávka podľa Hermana tiež naučí dieťa prijať, že ťažkosti sú prirodzenou súčasťou nášho života. Vedú deti, aby pred nimi neutekali vo forme klamstiev či úzkosti. Dieťa teda v bezpečnom prostredí bez pocitu hanby prežije prostredníctvom rozprávky strach, nenávisť, zlosť či smútok. Rozprávka tiež naučí, že medzi ľuďmi existujú veľké rozdiely a človek si musí vybrať, kým chce byť. Či kladnou postavou, ktorá vzbudzuje náklonnosť a sympatie, alebo zápornou postavou, ktorá vyvoláva nesúhlas a odpor.

• Tretí dôvod: Čas strávený spoločne, cez rozprávanie a vzájomnú blízkosť.

Herman pripomína, že príbeh je prirodzeným prejavom našej hlbokej potreby žiť spoločne s ostatnými ľuďmi a vzájomne zdieľať svoje skúsenosti. Spoločné čítanie príbehov pred spaním vytvorí u dieťaťa zdroj pocitu bezpečia a lásky v duchu „tu patrím a je mi tu dobre“.

Riaditeľka Inštitútu detskej reči v Bratislave Hana Laciková v rozhovore pre televíziu TA3 odporučila a vyzvala rodičov, aby sa vrátili k čítaniu rozprávok.

Aby sa dieťa naučilo správne čítať, čítať s porozumením a písať, je potrebné, aby vedelo nielen správne vyslovovať jednotlivé hlásky, ako napríklad r, l, š, ž, ale musí mať aj ďalšie jazykové kompetencie. Patrí tu najmä slovná zásoba. Rodičia by si teda mali všímať, aké slová dieťa používa, aké slovné druhy. Z gramatického hľadiska by malo dieťa správne skloňovať, dodržiavať rody a druhy, nepoužívať stále rovnaké slovesá. Predškolák by mal už rozprávať nielen jednoduché vety, ale aj súvetia.

Slovnú zásobu okrem iného rozvíja aj čítanie rozprávok. V rozprávke sa totiž niekedy môže vyskytnúť slovo, ktorému dieťa nerozumie. Ak mu ho rodič vysvetlí, rozšíri mu tým jeho slovnú zásobu.

Ďalšou formou rozvoja reči je prerozprávanie prečítanej rozprávky otcovi, mladšiemu súrodencovi alebo starým rodičom. Rodičia môžu do tohto procesu vstupovať modelovaním. Modelovanie znamená, že rodič dieťa neupozorní, že urobilo chybu, ale zopakuje jeho slová správne.

Neprehliadni: Kedy je vhodné začať učiť deti čítať a písať? Máme odpoveď!

Dnes je na trhu obrovské množstvo kníh, ktoré môžeme deťom kúpiť či požičať. Herman však odporúča staré, dobré a časom preverené rozprávky šíriace sa z generácie na generáciu. Tieto rozprávky sú totiž veľmi podobné aj napriek tomu, že vznikali v rôznych častiach sveta. Ázijská či africká Popoluška má iné rysy ako európske, ale v konečnom dôsledku je to stále Popoluška.

Medzi základné rozprávky teda patrí Popoluška, Červená Čiapočka, Šípková Ruženka, Kráska a zviera, O perníkovej chalúpke, Zlatovláska, Snehulienka, Žabí kráľ, O troch malých prasiatkach, O kohútikovi a sliepočke či o Hlúpom Janovi. 

Klasické rozprávky sú prevažne určené už pre deti, ktoré chodia do škôlky. Pri čítaní menším deťom zvoľte známe riekanky, ktoré sú rytmické.

Ak má vaše dieťa rado príbehy, kde je viac zvieratiek, bábik, áut či robotov pri výbere z modernej literatúry by ste nemali zabúdať na prirodzenú líniu kladného príbehu.

Bude ťa zaujímať: Viete, ktorá kolegyňa najskôr „vybuchne" pri ponorkovej chorobe?

Niekedy pri čítaní rozprávok príde obdobie, kedy dieťa chce, aby ste mu čítali tú istú rozprávku, prípadne knihu. Verím, že to môže byť časom únavné, ale opakovaným čítaním si dieťa:

• zdokonaľuje pamäť a slovnú zásobu,
• rozvíja predstavivosť a empatiu,
• umožňujete mu opätovne prežívať určitý druh emócie,
• kladný príbeh posilňuje jeho vieru a snahu vedúcu k šťastnému koncu.

Hor sa teda do kúzelného sveta rozprávok, v ktorom víťazí dobro nad zlom.