Neprebádané Srbsko: Čím vás uchváti táto nepoznaná balkánska krajina?

Krajina ležiaca v strede Balkánskeho polostrova je od nás vzdialená len pár hodín cesty autom, napriek tomu o nej veľa nevieme. 

Hoci Belehrad si postupne vybojoval miesto medzi európskymi destináciami, Srbsku ako takému sa zatiaľ nepodarilo naplno využiť svoj turistický potenciál. Mesto umelcov Novi Sad, magická vrchovina Fuška Gora, kaňon rieky Uvac, špičkový tenista Novak Džokovič a vynálezca, konštruktér Nikola Tesla, balkánske festivaly, srbské kúpele – toto je len niekoľko dôvodov, prečo by ste mali Srbsko navštíviť. Ktoré ďalšie zaujímavé miesta by ste nemali vynechať a čo by ste mali o Srbsku vedieť?

Neprehliadni: Dovolenka v Rumunsku: Prečo ho navštíviť a ktoré miesta by ste nemali vynechať?

V okrese Severná Bačka, v autonómnej provincii Vojvodina, leží malebné mestečko pripomínajúce rozprávkovú krajinu. Najsevernejšie mesto Srbska charakteristické nevšednou architektúrou a kúzelnou atmosférou by ste si určite mali pripísať na svoj zoznam. Subotica vás ohúri svojimi mozaikami, farbami a vôňami. 

Počas svojej dlhej histórie Subotica často menila svojich vládcov, krajiny a mená. Vystriedala vyše 200 pomenovaní. Nejaký čas bola pod správou Maďarov, Turkov, Srbov, bola začlenená do Habsburskej aj Osmanskej ríše a potom do Juhoslávie.

Dnes tu žije viac ako 20 etnických menšín. Je domovom približne 150 000 obyvateľov, ktorých jedinečnosť premenila Suboticu na živé múzeum rôznych kultúr a náboženstiev.

V meste sa nachádza jedna z celkových troch aktívnych synagóg v Srbsku, protestantský kostol, množstvo rímskokatolíckych a pravoslávnych chrámov, ako aj novopostavená mešita. Všetky tieto stavby sú dokladmi bohatej kultúry. Neďaleké jazero Palić zase ponúka návštevníkom zmes kultúr a prírodných krás.

Jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekej srbskej kultúry, ortodoxný kláštor Manasija (tiež známy ako Resava), bol založený despotom Stefanom Lazarevićom v rokoch 1406 až 1418. Nachádza sa v rokline rieky Resava, asi 135 km juhovýchodne od Belehradu. Pevnosť obklopujúca kostol Najsvätejšej Trojice má 11 veží, z ktorých najväčšia je pevnosťou, známa aj ako Despotova veža.

Monumentálny a impozantný kostol Manasija spolu so súčasnými pamiatkami (Ravanica, Ljubostinja, Kalenić, Gornjak, Pavlica) sú svedectvom posledného veľkého umeleckého počinu Moravského Srbska. 

Kláštor bol tiež domovom stredovekej školy, ktorá sa venovala prepisovaniu, prekladom a iluminovaniu rukopisov v srbskom despotáte. Súčasťou kláštora bola aj knižnica s viac ako 20 000 knihami a podľa kánonu tejto školy sa riadilo množstvo kláštorov na celom Balkáne.

Komplex Manasija bol v roku 1979 vyhlásený za kultúrnu pamiatku mimoriadneho významu a je chránený Srbskou republikou. Kláštor bol v roku 2010 zapísaný do zoznamu UNESCO.

Belehrad, hlavné a najväčšie mesto Srbska, sa nachádza na sútoku riek Sáva a Dunaj, na križovatke Panónskej nížiny a Balkánskeho polostrova. Je tretím najväčším zo všetkých miest na rieke Dunaj a žije v ňom okolo 1,7 milióna obyvateľov. Belehrad je jedným z najstarších nepretržite obývaných miest v Európe a vo svete a jedna z najvýznamnejších pravekých kultúr Európy. 

Toto zaujímavé mesto sa postupne dostalo do povedomia turistov vďaka svojej autentickosti. Dobrodružný, hrdý, plný kontrastov – presne taký je Belehrad („Biele mesto“). Zatiaľ, čo sa rúti v ústrety svetlejšej budúcnosti, pred vašimi očami sa odvíja jeho chaotická minulosť – socialistické bloky stlačené medzi secesnými majstrovskými dielami a pozostatky habsburského dedičstva kontrastujú s osmanskými relikviami a socialistickými modernistickými monolitmi. 

Čakajú tu na vás starobylé kníhkupectvá, živý peší bulvár lemovaný historickými budovami, nekončiaci nočný život či starobylá Belehradská pevnosť a Chrám svätej Sávy. Hlbšie v útrobách Belehradu zase nájdete múzeá strážiace kultúrne, náboženské a vojenské dedičstvo krajiny.

Pozri aj: Najmagickejšie mestečká na svete: Zamiluješ sa do nich na prvý pohľad!

Nádherná roklina Ovčar-Kablar je malý, ale historicky dôležitý región v Srbsku. Leží v údolí rieky Západná Morava medzi pohoriami Ovčar a Kablar a je súčasťou srbského regiónu Pomoravlje.

Strmé svahy hôr Ovčar a Kablar zdobí jedinečná komunita kláštorov postavená v 14. a 15. storočí. Kláštory vybudovali mnísi a stavitelia, ktorí hľadali útočisko v tejto nehostinnej rokline po nájazdoch almogavarských pirátov na horu Athos a keď ustupovali pred inváznymi osmanskými tureckými silami. Spomedzi desiatich kláštorov v rokline Ovčar-Kablar sú najvýznamnejšie Sretenje, Nikolje, Sveta Trojica a Blagoveštenje.

V rokline a v jej okolí sa nachádzajú dve mestá a jedna dedina. Na západnom konci rokliny leží mestečko Požega a na jej východnom konci mesto Čačak. V rokline je len jedna osídlená osada – obec Ovčar Banja, známa svojimi minerálnymi vodami a kúpeľmi. Z pomedzi desiatok kláštorov, 9 z nich je stále aktívnych. V roku 2001 bola oblasť vyhlásená za prírodnú pamiatku

Keď sa povie Srbsko, asi málokomu napadne, že by táto krajina mohla byť i destináciou pre gurmánov. Srbi radi jedia a jedlo je dôležitou súčasťou ich kultúry. Počas pobytu v Srbsku môžete ochutnať miestne jedlá v útulnej kafane (tradičnej krčme, kde sa podáva káva, nápoje, občerstvenie a malé jedlá) alebo zájsť do modernej reštaurácie, ako je napríklad Ambar na rieke Sáve v rušnom Belehrade. Historicky sa srbské jedlo vyznačovalo silným vplyvom Byzantskej, Stredomorskej a Osmanskej kuchyne.

Od grilovaného mäsa a korenistých pochúťok až po nezvyčajné šaláty a ovocné, alkoholické nápoje – ak sa do Srbska vyberiete, preskúmajte srbský pohľad na tradičnú balkánsku kuchyňu. Pochutnajte si na sarme, ktorá predstavuje kapustné listy plnené mletým mäsom a ryžou. Medzi tradičné srbské jedlá patrí aj gibanica (koláč s vajíčkom a syrom z cesta filo), pljeskavica (mleté hovädzie alebo bravčové karbonátky) či ćevapi (grilované mäso).

Obľúbenými srbskými dezertmi sú krofne podobné našim šiškám, šnenokle z vajec alebo makovnjača – makovník.

V Srbsku je takmer 110 000 hektárov viníc, kde sa ročne vyprodukuje asi 645 000 ton hrozna, pričom najviac ich je v južnom Srbsku. Z tohto dôvodu je Srbsko medzinárodne uznávané ako veľký producent vína. Srbi radi pijú aj rakiju, ktorá je známa i v Stredomorí.